Ahoj, zajímalo by mně, jak je to s hledáním v okolních zemích, jaké jsou zákony, a i když je to zakázané, jak se k tomu staví úřady. Nejvíc mě zajímá Maďarsko, letos tam jedu na dovču. Pište prosím jen ověřené informace, dohadů je všude spousta, dík.
mě bys zas zajimalo jak je to v Německu a Švýcarsku. jezdim kamionem a obcas ma clovek trosku casu.... ale myslim ze by tam asi byly problemy...co vim,tak treba v Nemecku je zakaz sbirani hub.musis tam mit nejake povoleni...a kopani bude asi horsi nez chuze po lese... doufam ze sem nekdo napise neco 100%... 
Tady je jeden odkaz kde píšou že se v maďarsku může, že není šance nalézt nic extra starého.
http://www.metaldetectingforum.co.uk/viewtopic.php?f=10&t=9675
a tady stránka kde je více států, jak Německo tak i Švýcarsko
http://www.reocities.com/SiliconValley/Monitor/7843/three.html
snad vám to pomůže
To bych rád věděl, kdo mohl napsat, že v Maďarsku se nenajde nic moc starého. Tam je z Evropy skoro nejvíc Římských nálezů. 
Spíš bude chyba v překladu. Ten Maďar to napsal trochu zvláštně. "Hungary can not be pre-1711 items found." Možná tim měl na mysli "if i detect something older than 1711 i have to hand it in".
V Českej republike sa detektory kovov, resp. zákaz využívať ich pri vyhľadávaní archeologických nálezov v zákone výslovne nespomína, avšak podľa českého zákona je archeologické výskumy oprávnený vykonávať výlučne Archeologický ústav Akadémie vied Českej republiky alebo vysoké školy, organizácie alebo fyzické osoby, ktoré majú pre realizáciu výskumu predpoklady, určené priamo v zákone. Navyše, vykonávanie neoprávnených výkopov na území s archeologickými nálezmi je v Českej republike priestupkom, za spáchanie ktorého môže byť udelená pokuta až do výšky 10.000 Kč.
V Poľsku môže povoliť používanie detektoru kovov výlučne štátny orgán, ktorým je krajský konzervátor (wojewódski konserwatór zabytków) alebo v pobrežných oblastiach Poľska riaditeľ miestneho námorného úradu so súhlasom krajského konzervátora.
Nemecko ponechalo úpravu ochrany pamiatok a archeologických výskumov na svoje spolkové krajiny. Vo väčšine spolkových krajín platí pre použitie detektoru kovov povoľovací princíp, t.j. štátny orgán môže povoliť použitie detektoru kovov. Z dôvodov ohrozenia archeologického kultúrneho dedičstva však Spolok nemeckých krajinských archeológov ustanovil osobitnú komisiu pre nelegálne vykopávky a detektory kovov (Kommission „Raubgrabungen und Metalsuchgeräte“).
Obdobný systém ako v Nemecku platí u našich juhozápadných susedov. Ten, kto vyhľadáva archeologické nálezy pomocou detektoru kovov a nemá povolenie rakúskeho Spolkového pamiatkového úradu, dopúšťa sa priestupku alebo trestného činu.
Francúzsky zákon z roku 1989 a jeho vykonávací dekrét, výslovne upravujúce používanie detektorov kovov stanovujú zákaz používania detektorov kovov bez súhlasu prefekta. Žiadateľ vo svojej žiadosti musí uviesť svoje kvalifikačné predpoklady, ako i lokalitu, charakter náleziska, čas a lehotu vyhľadávania a zamýšľané naloženie s prípadne nájdeným archeologickým nálezom. Neoddeliteľnou súčasťou každého detektoru kovov je upozornenie o zákaze jeho neoprávneného použitia, o sankciách a o dôvodoch, pre ktoré boli prijaté tieto predpisy.
Francúzskou úpravou sa inšpirovalo Slovinsko, ktoré vo svojom novom zákone z r. 2008 vyžaduje povolanie kompetentného štátneho orgánu, ktoré môže byť vydané len v prípade, ak detektor používa osoba, oprávnená vykonávať archeologický výskum. Zákon tiež stanovuje povinnosť predajcu detektorov oboznámiť kupujúcich so skutočnosťou, že použitie detektoru kovov na vyhľadávanie archeologických nálezov je zakázané. Za porušenie povinností hrozí v Slovinsku priestupcovi pokuta až do výšky 40.000 euro.
Rumunská právna úprava predpokladá získanie povolenia od polície a registráciu pre tých, ktorí chcú používať detektory kovov alebo s nimi obchodovať. Zakázaný je nielen vstup na archeologickú lokalitu a používanie detektoru kovov na nej, ale i neoprávnený obchod s detektormi.
Albánsky zákon obsahuje zákaz akýchkoľvek výkopov archeologického charakteru a použitia detektorov kovov neoprávnenými osobami.
Vo Švédsku je zakázané používať detektor kovov na archeologické účely úplne, samozrejme, okrem oprávneného použitia zamestnancami Národnej rady pre kultúrne dedičstvo. Dokonca je protiprávne mať detektor, čo i len vypnutý, na starobylých pamiatkach a náleziskách, okrem verejne prístupných ciest, ktoré vedú cez tieto lokality. Táto prísna úprava bola kvôli značným škodám, napáchaným detektoristami, rozšírená z oblastí ostrovov v Baltskom mori postupne na celé územie Švédska.
Dánsko malo až do roku 2004 pravdepodobne najliberálnejší prístup k detektoristom v Európe, porovnateľný s Veľkou Britániou. Kvôli nekontrolovateľným stratám na archeologickom kultúrnom dedičstve však boli i Dáni prinútení rezignovať zo svojho ústretového postoja. V súčasnosti možno detektor použiť mimo území, zapísaných v Zozname pamiatok.
Vo väčšine uvedených krajín teda v zásade platí, že jednotlivec musí mať na použitie detektoru kovov za účelom vyhľadávania archeologických nálezov povolenie od štátu, inak je táto činnosť zakázaná.
Opačný postoj, na kontinentálne pomery až benevolentný, aplikuje kvôli svojim ústavným tradíciám vo vzťahu k detektoristom Veľká Británia. So súhlasom vlastníka pozemku možno vyhľadávať archeologické nálezy v zásade všade, okrem zapísaných starých pamiatok („Scheduled Ancient Monuments“) a miest, označených ako územie archeologického významu („Area of Archaeological Importance“). Nálezy si dokonca môže detektorista ponechať za predpokladu, že nemajú charakter pokladu. K týmto nadobúda vlastníctvo kráľ, avšak nálezcovi vyplatí plnú hodnotu nálezu. Celý proces od nájdenia nálezu až po jeho nadobudnutie je pomerne komplikovaný a formalizovaný. Menej hodnotné nálezy by sa mali zahrnúť do tzv. Portable Antiquities Scheme, ktorá je verejne prístupná na internete, avšak ich zapísanie závisí od ľubovôle nálezcu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že súčasná právna úprava vo Veľkej Británii je predmetom kritiky zo strany odbornej obce, ktorá poukazuje na nemožnosť objektívnej kontroly činnosti detektoristov a na predpokladané straty archeologických nálezov.
V Írsku je zakázané používať detektor kovov na území, zapísanom do Zoznamu historických pamiatok a na území so zákazom vstupu. Osobitne je upravená reklama na detektory.
Zaujímavou je skutočnosť, že ako vo Veľkej Británii, tak v Írsku v prípade prichytenia na archeologickej lokalite s detektorom kovov platí prezumpcia nezákonnosti konania, t.j. dôkazné bremeno leží na detektoristovi a nie na štátnom orgáne. V prípade, že nevysvetlí svoju prítomnosť na lokalite s detektorom, je jeho konanie zo zákona považované za nelegálne.
ITÁLIE
Zákon o péči o umělecké a historické předměty z roku 1939 poskytuje ochranu všem předmětům a mincím historické nebo archeologické hodnoty. Všechny tyto předměty jsou státním majetkem a musí být ohlášeny uměleckému vedoucímu. Odměny mohou dosáhnout maximálně 1/4 hodnoty. Hledání s detektory kovů je zakázáno v následujících oblastech:
Val D'Aosta
Toskánsko
Lazio
Kalábrie
Sicílie
Nalezené mince ražené po 1500 si může nálezce ponechat, ale 10% jejich hodnoty musí být zaplaceno majiteli pozemku.
ŠVÝCARSKO
Žádná legislativa výslovně neodkazuje na hledání kovů soukromími jedinci, ačkoli existuje legislativa, která zakazuje neautorizované hledání nebo vykopávky starožitností.
TURECKO
Zákon o starožitnostech z roku 1973 obsahuje velmi rozsáhlé seznamy přemístitelných a nepřemístitelných objektů, které jsou chráněny, zahrnují také místa starověkého osídlení nebo místa, kde je možné nalézt stopy starověkých civilizací. Všechny nalezené objekty jsou majetkem státu a je povinné jejich oznámení, nicméně systém odměn neexistuje. Na druhou stranu jsou uzákoněna speciální opatření proti lovcům pokladů, nezákonným vykopávkám a jednání se starožitnostmi. Nepovolený lov pokladů může být potrestán 2-5 lety vězení a velmi velkými pokutami.
RAKOUSKO
Použití detektorů vyžaduje povolení pro kopání vydané Rakouským federálním památkovým úřadem. Toto povolení se obecně nevydává privátní jedincům.
Zajímavý info, díky. Zajímalo by mě, jak jsou ty informace cca starý? Zákony se mění... Teda asi jde hlavně o tu Itálii a Švýcarsko, kde se to zdá být benevolentnější. Jestli už to tam nezakázali
Já osobně jsem projel celkem hodně zemí po Evropě, ale detík jsem vzal na procházku jen dvakrát.Ve Francii mi to dalo asi 16 euro, a v GB nás trošku postrašili brokovnicema.Od tý doby jsem rád, že jsem rád....Jooo krásný bylo luxovat 10km od pláže Omahy 
.To by bylo něco pro válkaře
Teď jsem přijel z Řecka a na pláži jsem neměl problém.Jen každej blbě kouká...Jinak v poho... 
Pro vložení příspěvku se musíte přihlásit. Pokud nemáte na LovecPokladu.cz uživatelský účet, zaregistrujte se. Registrace je bezplatná a k ničemu vás nezavazuje.