Fotíme a uverejňujeme nálezy

Kategorie: Fotografování, Akce LP a Archeo LP 2010

V tomto článku by som sa rád povenoval hlavným zásadám, ako by sme mali fotiť a pridávať nálezy a pripraviť fotky predtým, než ich zverejníme v katalógu LP, prípadne aj potrebujeme pomôcť s ich určením.  Súčasne si povieme niečo o najčastejších chybách, s ktorými sa stretávame pri zverejnených nálezoch a ktorým by sme sa mali vyhýbať.

Dodržiavaním týchto zásad sa určite vyhneme negatívnym komentárom zo strany ostatných užívateľov, čo mnohokrát môže ovplyvniť náš entuziazmus k pridávaniu ďalších nových nálezov. Dôležitejšie ale je, že tým prispievame k celkovej kvalite katalógu.  Myslime na to, že aj po nás-začiatočníkoch, prídu vždy ďalší noví, menej skúsení, ktorí sa budú snažiť určiť svoje nálezy podľa tých našich.

Čomu sa v článku nebudem venovať je fototechnika, nakoľko zastávam názor, že nie je potreba vlastniť fotoaparát, objektívy a osvetlenie za tisíce, aby sme boli schopní urobiť kvalitné fotografie. V dnešnej dobe už väčšina bežne dostupných mobilných telefónov disponuje fotoaparátom s kvalitným rozlíšením a aplikáciami na úpravu fotografií. Aj s menej kvalitnou alebo lacnejšou technikou, prípadne mobilným telefónom, je pri troche snahy možné urobiť kvalitnejšie fotografie ako s drahou technikou, ktorú nevieme obsluhovať a nepoznáme základné zásady fotografie.

Ako príklady budeme používať zväčša mince, rovnaké podmienky a pravidlá však platia všeobecne aj pre artefakty.

Hlavné zásady fotenia  a uverejňovania nálezov:

  1. Každý predmet fotíme samostatne
  2. Každý predmet pridávame do katalógu ako samostatný príspevok/nález
  3. Kompozícia
  4. Světlo
  5. Ostrosť
  6. Meritko
  7. Doplňujúce informácie
  8. Koľko a akých fotiek

1.Každý predmet fotíme samostatne

Katalóg je koncipovaný tak, že jeden príspevok je možné zaradiť do jednej kategórie nálezov. To znamená, že na každej fotke v jednom príspevku by mal byť odfotený jeden a ten istý predmet, žiadny iný. V prípade že je na niektorej fotke predmetov viac, určovatelia nebudú vedieť, ktorý predmet chcete určiť a tiež nebude možné tento príspevok zaradiť do samostatnej kategórie.

Nesprávny príklad
http://www.lovecpokladu.cz/artefakty/nalez/philipus-arab-antoninian-70510/

Správny príklad
http://www.lovecpokladu.cz/artefakty/nalez/antoninian-26574/

2. Každý predmet pridávame do katalógu ako samostatný príspevok/nález

Platí čo v bode 1.  To znamená, že na všetkých fotkách v jednom príspevku by mal byť odfotený jeden a ten istý predmet, žiadny iný. V prípade, že je na jednotlivých fotkách viac predmetov, určovatelia nebudú vedieť, ktorý predmet chcete určiť a tiež nebude možné tento príspevok zaradiť do samostatnej kategórie.

Nesprávny príklad – síce predmety na fotkách samostatne, ale v príspevku 4 rôzne predmety (normálne by mali byť pridané ako 4 samostatné príspevky)
http://www.lovecpokladu.cz/artefakty/nalez/mince-23212/

Správny príklad
http://www.lovecpokladu.cz/artefakty/nalez/antoninian-26574/

3. Kompozícia

Kompozícia fotografie nie je len záležitosť umeleckých fotografov. Aj v bežnej amatérskej fotografii môžete vhodnou kompozíciou získať lepšie fotky. Viem, kompozícia sa študuje na vysokej škole. Zdalo by sa teda, že bežný človek nemá šancu uspieť. No pravda je taká, že kompozícia, aspoň jej hlavné zásady, je pomerne jednoduchá záležitosť. Trocha informácií + trocha cviku a pôjde vám to. Pod pojmom kompozícia nemusíte rozumieť len nejaké "umelecké" aranžovanie obrázku. Komponovanie môže byť aj celkom praktickou záležitosťou – napríklad: na koľko percent využívate plochu obrazu na to, čo chcete odfotiť?

Pre základné potreby katalógu by som kompozičné nároky zhrnul takto:

Nálezy sa snažíme fotiť na homogénnom podklade, to znamená jednofarebnom bez vzorov, potlače alebo štruktúry. Vyhýbame sa tiež výrazným farbám, vzorovaným nábytkovým dyhám, textilu, oblečeniu a pod.  (viac v bode 4.a 5.)

Nevhodný podklad Vhodný podklad
Focení

Fotený predmet by mal byť komponovaný na stred fotografie a mal by zaberať čo najväčšiu možnú plochu fotografie. Ak predmet fotíte kvôli ostrosti z väčšej vzdialenosti (viac v bode 5.), je vhodné fotku pred uverejnením orezať na fotený predmet. Fotka sa dá orezať napríklad aj v aplikácii „Skicár“, ktorá je súčasťou každého Windows. Fotografia by nemala okrem predmetu a podkladu zobrazovať iné rušivé prvky, napríklad iné predmety alebo podklady. Čím viac nevyužitého priestoru bude na fotografii, tým menej budú viditeľné detaily foteného predmetu.

Nevhodná kompozícia
Rôzne podklady
Podklad so štruktúrou
Neorezaná fotografia
Nevhodná kompozícia
Neorezaná fotografia
(na fotenom predmete zanikajú detaily)
 
Vhodná kompozícia
Predmet na stred
(fotka v strede po orezaní)
 
Focení nálezů

4. Světlo

Svetlo je najdôležitejšou zložkou fotografie, bez svetla by nakoniec nič také ako fotografia ani nebolo. svetlo modeluje tvary a obrysy a vplýva na celkovú kompozíciu. Svetlo môžeme rozdeliť z pravidla podľa zdroja na prirodzené a umelé. Samozrejme existuje viac delení, ale v prípade fotografie nám vyhovuje takéto rozdelenie.  Zdrojom prirodzeného osvetlenia je slnko, zdrojom umelého osvetlenia je plameň sviečky, žiarovka, žiarivka, výbojka blesku a ďalšie človekom vytvorené (a preto umelé) zdroje svetla. Slnko je svojím spôsobom pre fotografa ten najlepší a najprirodzenejší svetelný zdroj, aký si vieme predstaviť.

Z mojho pohľadu je jednou z úloh fotografie zachytiť čo najvernejšie reálne farby. A tie vnímame najlepšie na dennom svetle. To znamená že sa budeme snažiť:

fotiť nálezy na dennom svetle

...nie v prítmí, večer pod kuchynskou lampou alebo s bleskom fotoaparátu. Keď sa vrátite večer z hladačky, nemusíte nálezy okamžite fotiť a pridávať do katalógu. Je to síce ťažké (viem podľa seba J), ale počkajte si radšej do druhého dňa, katalóg nikam neutečie. A určite to ocenia aj ostatní užívatelia.

Nevhodné osvetlenie
(žiarovkové svetlo)
Nevhodné osvetlenie
(blesk fotoaparátu)
Vhodné osvetlenie
(Prirodzené denné svetlo)

...na dennom svetle sa tiež vyhýbame prudkému slnku. Prudké slnko môže spôsobiť výrazné presvetlenie fotografie, prípadne nežiadúce odlesky. V oboch prípadoch nám zaniknú detaily predmetu. Pri prudkom slnku je lepšie fotiť v jemnom tieni. (a nespálite si ani chrbát...)

Denné svetlo – prudké slnko Denné svetlo – tieň/polotieň

...predmety z lesklých kovov (zlato, striebro, nikel a pod.) sa na dennom svetle fotia o niečo tažšie ako predmety z kovov matných (alebo s patinou), ako napríklad meď alebo bronz, pretože viac odrážajú svetlo naspäť do objektívu. Pomáha napríklad nefotiť predmet kolmo zhora, ale jemne šikmo.
...pri minciach s plytkou alebo ošúchanou razbou môže naklonením štruktúra razby vytvoriť na povrchu mince jemné tiene, ktoré nádherne zvýraznia a vykreslia celú razbu. Toto platí tiež pri extrémne lesklých minciach, ktorých razba pri fotení kolmo zhora na silnejšom svetle zaniká splynutím.
...ako už bolo spomenuté, predmety s matnými povrchmi nemajú s prudším svetlom až také problémy, kedže svetlo neodrážajú tak intenzívne ako lesklé povrchy.  O to viac však napríklad na medených minciach môže zanikať razba, ktorá je plytká alebo ošúchaná. V takomto prípade pomáha mincu napríklad tesne pred odfotením navlhčiť vodou alebo olivovým olejom.

Strieborný rímsky antoninián
Fotené kolmo zhora na dennom svetle (polotieň)
Strieborný rímsky antoninián
Fotené jemne šikmo na dennom svetle (polotieň)
Medený grajciar
Fotené po očistení a vysušení
Medený grajciar
Fotené po očistení a navhlčení vodou

Vybrať vhodný podklad

...každý fotoaparát (aj v mobile) má takzvané vyváženie bielej farby, ktorá má za úlohu eliminovať teplotu svetelného zdroja, tak aby bolo podanie farieb reálne.  Prakticky  to znamená, že fotoaparát automaticky upraví teplotu farieb (môžeme to nazvať aj “jas”) na celej snímke tak, aby napríklad svetlé plochy neboli presvetlené príliš (tzv.prepálené) a tmavé plochy súčasne nestrácali detaily. Avšak aj technika má svoje hranice a nie vždy sa s tým dokáže úplne dobre popasovať. Najväčším problémom bývajú silno kontrastné plochy blízko pri sebe – čiže napríklad tmavá medená minca na bielom papieri. Fotoaparát sa bude snažiť znížiť jas, aby biela plocha papiera nebola presvetlená, ale súčasne zaniknú aj detaily mince, ktorá je už aj bez toho dosť tmavá. Je pravdepodobné, že na výslednej fotke neuvidíte mincu, ale iba čierne kolečko. Tento jav je najlepšie pozorovateľný, keď napríklad cez deň odfotíte slnko. Rovnako to platí aj opačne. Keď budete na dennom svetle fotiť napríklad lesklú striebornú mincu na čiernom podklade, fotoaparát bude mať tendenciu zvýšiť jas, aby vynikli detaily podkladu. Výsledkom najskôr bude fotka krásneho čierneho pozadia s neidentifikovateľným bielym kruhom v strede.

Medený grajciar na bledom podklade Medený grajciar na tmavom podklade Reálny farebný rozdiel použitých podkladov
Strieborný denár na bledom podklade Strieborný denár na tmavom podklade

...taktiež farba podkladu môže ovplyvniť celkovú farebnosť fotografie. Z môjho pohľadu je najvhodnejším podkladom tzv. „neutrálna šedá“. Neutrálna šedá sa aj v profi fotografii používa na kalibráciu vyváženia bielej, kalibráciu monitorov pre grafiku alebo v tlači. Má svoje presné hodnoty, ktoré však pre naše účely nie sú až také potrebné, pretože na vybratie podkladu presnej „neutrálnej šedej“ by ste potrebovali colorimeter, čo nie je vôbec lacná záležitosť a pre nás úplne zbytočná. Pre naše potreby by som prirovnal neutrálnu šedú asi najskôr k farbe betónu.

Fotenie s umelým osvetlením

Ja osobne sa snažím tomuto spôsobu vyhýbať, kedže práve týmto spôsobom (pokiaľ nie ste skúsený fotograf) vzniká najviac problémov pri fotení a najviac nežiadúcich efektov na výsledných fotografiách. Umelé osvetlenie výrazným spôsobom zasahuje do celkovej farebnosti fotografie až tak, že fotený predmet sa na fotografii môže javiť úplne iný, než v skutočnosti je (a teraz nehovorím o modelkách :-)).

Predmet fotený
pri dennom svetle
(prirodzená farebnosť)
Predmet fotený
pri žiarovkovom svetle
(farebnosť potláčaná do oranžova)
Predmet fotený
pri žiarivkovom svetle
(farebnosť potláčaná do zelena)

Na príklade nižšie môžeme vidieť kombináciu dvoch negatívnych faktorov. Príliš tmavé pozadie so svetlou mincou a farebnosť fotografie potlačenú do žlta/oranžova v dôsledku žiarovkového osvetlenia. Krásna zlatá minca, však? Kto by nechcel kopnúť zlato…. V skutočnosti sa však jedná o strieborný keltský quinarius.

Ak už musíme v amatérskych podmienkach použiť umelé osvetlenie, odporúčal by som použiť LED osvetlenie so studeným bielym svetlom. Ak je LEDka príliš intenzívna a na fotografiách máme neželané odlesky alebo je fotografia celkovo príliš presvetlená, môžeme skúsiť svetlo utlmiť, napríklad prekryť kúskom mliečneho plexiskla, alebo môžeme použiť aj matný igelitový euro-obal (bezfarebný samozrejme :-)).

V určitých situáciách nám však umelé osvetlenie môže aj pomôcť. Ak je napríklad razba na minci nevýrazná alebo značne opotrebovaná, môžeme si mincu zľahka prisvietiť z boku. Dosiahneme tým presne rovnaký efekt, aký som popísal pri fotení šikmo na dennom svetle, a to vytvorenie jemných tieňov na povrchu mince, ktoré zvýraznia a vykreslia celú razbu.

Minca nasvietená zhora Minca nasvietená zhora a prisvietená z boku

5. Ostrosť

Ak má byť fotografia dobrá, musí splniť niekoľko základných kritérií, ktoré sa týkajú jej obsahu a formy. Čisto z technického hľadiska by mala byť správne exponovaná (t.j. nemala by byť ani príliš tmavá, ani príliš svetlá) a mala by byť ostrá (minimálne tá časť, ktorá je najdôležitejšia). Po správnom zaostrení sa nám javí fotografia ostrá vtedy, keď sú tvary predmetov (reprezentované predovšetkým hranami) jasne ohraničené, nebadať na nich postupný „rozpitý" prechod. Všeobecne povedané, čierny bod na svetlom pozadí v realite sa má javiť na fotografii tiež ako jednoznačne ohraničený bod, čiže jeho okraj nemá byť rozptýlený - t.j. čierna farba na jeho hranici neprechádza do bielej postupne, ale skokovo. Sú samozrejme situácie, kedy je rozmazanie fotografie alebo jej časti žiadúce, ale to nie je náš prípad.

Na väčšine prístrojov sa dá manuálne nastaviť tzv.bod zaostrenia. Na fotoaparátoch vidíme na displeji alebo v hladáčiku väčšinou farebné štvorčeky, ktoré nám ukazujú, na ktoré miesto bude fotoaparát zaostrovať. Na dotykových mobilných telefónoch sa dá bod zaostrenia pred odfotením nastaviť jednoduchým poklepaním na obrazovku na miesto, kam chcete zaostriť. Bohužial staršie mobilné telefóny túto možnosť nemajú a fotoaparát funguje s automatickým zaostrením.

K ostrosti fotografie pre naše potreby môže tiež výrazne prispieť voľba vhodného podkladu alebo celková kompozícia. Pokiaľ sa nám nechce manuálne nastavovať bod ostrenia a spoliehame sa na automatiku, musíme mať na pamäti, že čím viac nežiadúcich prvkov, vzorov, štruktúr alebo predmetov bude na fotografii, tým bude mať prístroj ťažšiu úlohu rozlíšiť na čo má zaostriť a čo z toho všetkého vlastne chceme odfotiť. Výsledkom sú fotky, kde držíme predmet v prstoch, prsty sú ostré a predmet rozmazaný. Prípadne ostré pozadie a predmet znova rozmazaný.

Bod zaostrenia na ruke (označené červenou bodkou) Bod zaostrenia na predmete

Významným faktorom vplývajúcim na ostrosť fotografie je tiež svetlo. Platí zásada – čím lepšie svetlo, tým ostrejšia fotografia. V amatérskych podmienkach je naväčším rizikom najrozšírenejšie umelé osvetlenie - žiarovkové. Pri tomto type osvetlenia stačí nepatrný pohyb fotoaparátu počas snímania a výsledkom je vždy rozmazaná fotografia. Preto sa musím vrátiť k mojmu „fotiť na dennom svetle“! Trpezlivosť, ráno určite vyjde slnko.

Fotené večer pod žiarovkovým svetlom Fotené cez deň na rovnakom mieste

Dalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ostrosť fotografie je vzdialenosť foteného predmetu od objektívu fotoaparátu. Každý prístroj (rovnako ako ľudské oko) je schopný zaostriť na predmet len do určitej minimálnej vzdialenosti. Zmenšením vzdialenosti pod túto hranicu dostane me vždy rozmazanú fotografiu. Nesnažte sa fotiť predmety s čo najmenšej vzdialenosti, je lepšie predmet odfotiť z väčšej vzdialenosti (15-30 cm) a fotku následne orezať na predmet. Výsledkom bude obrázok s predmetom rovnakej veľkosti  ako keby ste ho odfotili z 5 centimetrov, avšak o mnoho ostrejší.

Fotografia zo vzdialenosti 5 cm Fotografia zo vzdialenosti 15 cm a orezaná na predmet

Na úpravu fotografií tiež existuje množstvo programov, z ktorých väčšina ponúka možnosť fotografie doostriť. Ja však nie som zástancom tejto metódy, nakoľko si myslím, že ak už odfotiť , tak poriadne. Navyše, na čo si prirábať zbytočnú prácu a trápiť sa s doostrovaním fotografií softvérovo, keď môžu byť ostré priamo z fotoaparátu. Okrem toho môže prehnané softvérové doostrenie fotky vzbudiť dojem, že obrázok je animovaný, prípadne až negatív.

6. Merítko

V prípade, že nevieme, čo sme zrovna našli a čo držíme v ruke, je absolútne nevyhnutné do príspevku napísať rozmery predmetu. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí budú na Vaše fotky pozerať a snažiť sa Vám pomôcť určiť nález, nemajú možnosť si tento nález vziať do ruky a z fotiek bez merítka alebo napísaných rozmerov si predstaviť jeho reálnu veľkosť. Predmet na fotke bez merítka može byť v skutočnosti úplne niečo iné, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad.

Pozrite sa na tento bronzový meč. No nie je nádherný?
Reálne sa však môžeme pozerať na otvárač na dopisy
v tvare bronzového meča o dľžke necelých 15,5 cm


Otázkou zostáva, čo môžeme použiť ako vhodné merítko. Predmet použitý ako merítko by mal byť ľahko rozpoznateľný a jeho rozmery všeobecne známe.

Najvhodnejšie je samozrejme niečo, z čoho ľahko vyčítať rozmer – čiže pravítko, meter, papier s milimetrovou mriežkou, prípadne si možete na tlačiarni vytlačiť rovno na A4 mierku a nález odfotiť priamo na tomto papieri.

Odkazy na měřítka na LP

Měřítka ve formátu PDF naleznete zde: Měřítko MaLee
Odkaz je zde: Nalezové okolnosti Tacud

Asi nie úplne vhodným merítkom sú predmety ako cigarety, zapaľovače a pod. Zapalovače sa predsa tiež vyrábajú malinké, väčšie aj veľké, a rozmer zrovna toho Vášho asi nebude jednoduché vyčítať z fotografie, takže predstavu o čo najpresnejších rozmeroch si nebude možné vytvoriť. Nehovoriac o tom, že takéto pseudomerítka esteticky špatia fotografie a znižujú prínosnú hodnotu nálezu do katalógu.

Obzvlášť dôležité je merítko (prípadne napísať rozmer) pri minciach, ktoré chceme určiť. Je mnoho razieb, ktorých jednotlivé nominálne hodnoty môžeme rozlíšiť len na základe priemeru, pretože minca je na prvý pohľad identická s mincou nižšej/vyššej nominálnej hodnoty tej istej razby. Vykopané mince bývaju často poškodené, ošúchane, zoxidované a opisy alebo vyrazená nominálna hodnota nečitateľné... O to ťažšie, ak minca nemá nominálnu hodnotu vôbec razenú. Veľmi komplikované bez týchto informácií može byť napríklad určenie mincí, ktorých nominálna hodnota sa dá určiť len podľa rozmerov, váhy a materiálu, napríklad antické alebo keltské mince.

Na obrázku nižšie vidíme dve mince obojstranne. Nominálne hodnoty som zámerne začiernil pre lepšie pochopenie. Predstavme si, že mince sú v tomto mieste poškodené alebo ošúchané a nominálna hodnota je nečitateľná. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa jedná o rovnakú mincu, nie je to však pravda.

Ak však do príspevku dopíšete, že prvá minca má priemer 18mm a druhá minca 21mm, bude každý skúsenejší určovateľ vedieť, že tá horná minca je 10 Kreuzer a tá spodná minca 20 Kreuzer. A Vy sa okamžite dozviete to, čo chcete vedieť.

7. Doplňujúce informácie

Doplňujúce informácie môžu tiež pomôcť k správnemu určeniu predmetu. Mnohokrát sú z nášho pohľadu doplňujúce informácie práve tie najpodstatnejšie napríklad pre archeológa, dôležitejšie než samotný nález.

Minimum doplňujúcich informácií na ktoré by sme nemali zabúdať:
-    Rozmery predmetu (ak predmet nefotíme spolu s merítkom)
-    Váha predmetu
-    Materiál

Vhodné sú tiež nálezové okolnosti, ale o tých sa rozpisovať nebudem, nakoľko tu už je dostatok kvalitného materiálu na tému nálezových okolností.

8. Koľko a akých fotiek

„Každá minca má dve strany!” – určite každý pozná toto príslovie.
Aj jednostranná minca má dve strany, aj keď na tej druhej nie je žiadna razba. Určite nie je? To čo nevidíte Vy, môže vidieť niekto iný. Preto sa budeme držať zásady, že každú mincu fotíme vždy z oboch strán bez ohľadu na jej stav. Čiže príspevok s mincou musí obsahovať vždy minimálne dve fotky.

Ostatné predmety sa vždy budeme snažiť odfotiť zo všetkých strán, aby mali ostatní užívatelia možnosť si urobiť predstavu o celkovom tvare predmetu. Opäť platí to čo pri minciach - to čo nevidíte Vy, môže vidieť niekto iný. Preto aj keď sa Vám bude zdať, že niektorá strana je nepodstatná a nič na nej nie je, vyfoťte ju, možno budete prekvapený.
Myslíte si, že zadná strana odznaku so špendlíkom je nedôležitá? Omyl! Práve vyhotovenie špendlíka na zadnej strane môže určiť, či sa jedná o originál alebo novodobú napodobeninu. Častý jav napríklad pri nemeckých odznakoch z WW2 a ich poľských novodobých napodobeninách. To že ste ho ho vykopali zo zeme ešte nie je záruka originality.

--------

Na záver by som rád dodal, že to, čo ste si prečítali vyššie má byť z môjho pohľadu minimom k tomu, aby sme dokázali vytvoriť niečo esteticky prínosné a hodnotné pre tento katalóg. Nie je to niečo, čo by Vás malo limitovať. Práve naopak, kreativite sa medze nekladú. V príspevkoch je množstvo krásnych fotografií, nálezových fotiek, fotiek z terénu a koláží. Prelistujte si katalóg, inšpirujte sa a pohrajte sa s fotkami. Fotkami navyše určite nič nepokazíte, iba získate. A pocítite to určite aj v komentároch pod Vašimi príspevkami. Ja osobne mám tiež zopár favoritov, na ktorých fotky sa vždy teším.

Tak veľa zábavy a kovu zdar!
Čierna Ovca – Bééé

Na koniec ešte fotky, ktoré sú pre mňa do dnes TOP v tomto katalógu a mám ich presne pred očami, keď si na ne spomeniem. Ale to už chce trošku viac zručnosti... ;-)

Odkaz na katalog nálezů na LP: Lovci Historie
 

Článek je zařazen v kategoriích:

↑ Nahoru + Zobrazit další nabídky

Nahoru