TOP 10 stratených pokladov sveta

Existuje mnoho príbehov o stratených pokladoch, niektorých datovaných od staroveku ako aj iných, mladších. Aj keď vízia nepredstaviteľného bohatstva, čakajúceho niekde vonku na objavenie, je zvodná a lákavá, pravdou je, že mnoho z týchto pokladov sú buď len mýty, alebo boli pravdepodobne potichu "objavené" už dávno . Napríklad väčšina nemeckého zlata, ktoré zmizlo na konci druhej svetovej vojny, bolo pravdepodobne pašované do Južnej Ameriky a pomaly znovu uvedené na trh alebo je stále uzamknuté v trezoroch súkromných bánk bez možnosti nároku pôvodných vlastníkov. Chýbajúce zlaté rezervy posledných cárov v Rusku zrejme našli svoju cestu do rúk nových vlád a poklad Titaniku pravdepodobne nikdy neexistoval. Ak aj niekto pozná pravdu, neprišli s ničím, čím by to dokázal... zatiaľ. Napriek tomu stále existuje mnoho pokladov, ktoré stoja za hľadanie, a tu je zoznam prvej desiatky na základe hodnoty a pravdepodobnosti, že stále ešte niekde existujú. Možno vás to prekvapí...

Poklad kráľa Jána

Stratený: 1216
Predpokladaná hodnota: 70.000.000,- USD
Obsah: korunovačné klenoty, zlaté poháre, strieborný tanier, zlaté žezlo s holubicou, Tristramský meč, zlaté mince
Oblasť: Veľká Británia

Kráľ Ján "Zlý" mal veľkú zálubu v zbieraní (kradnutí) šperkov a zlata pre seba a pre razbu mincí pre svoje stráže, vojakov a politických nasledovníkov. V roku 1216 kráľ Ján cestoval do Bishops Lynn v Norfolku, kam dorazil 9. októbra . Oblasť je príhodne pomenovaná „Wash“ (pranie, čistenie), kedže sa tu kedysi rozprestierali obrovské močiare a nebezpečné blatisté mokrade . V Bishops Lynn kráľ Ján ochorel na úplavicu, a rozhodol sa vrátiť do hradu Newark cez Wisbech . Rozhodol sa pre pomalšiu a bezpečnejšiu cestu okolo Wash . Avšak, jeho vojaci a vozy plné jeho osobných vecí, vrátane korunovačných klenotov zdedených po svojej babičke, cisárovnej Nemecka, sa rozhodli pre kratšiu cestu cez močiare. Zastihnutí a uväznení prílivom sa utopili - pravdepodobne v blízkosti Sutton Bridge . Vozy s pokladmi boli stratené a už sa nikdy nenašli. Kráľ Ján zomrel o niekoľko dní neskôr 18 októbra 1216. Čo sa naozaj stalo, je pravdepodobne oveľa zložitejšie...

Tajomné mesto Paititi

Stratený: 1572
Predpokladaná hodnota: 10.000.000.000,- USD
Obsah: Inkské zlato a artefakty, zlaté prúty, šperky, atď.
Oblasť: Brazília

Mnoho ľudí počulo príbeh o El Dorado, meste plnom zlata stratenom kdesi v dažďových pralesov Južnej Ameriky. V skutočnosti, El Dorado je vlastne legendou o náčelníkovi ľudu Muiscou, ktorý sa pokrýval zlatým prachom pred určitými náboženskými obradmi. Avšak naozajstné mesto zlata je Paititi. Stručne povedané, Španielsko bolo vo vojne s Inkami z Peru skoro štyridsať rokov a Inkovia ustúpili do údolia Vilcabamba, kde sa odrážali útočníkov až do roku 1572. Keď španieli dobili Inkov, našli mesto z veľkej časti opustené. Vyzeralo to, ako by Inkovia utiekli na iné miesto v dažďových pralesoch južnej Brazílie, a svoj obrovský poklad zlata vzali so sebou. Nové mesto nebolo nikdy nájdené rovnako ako zlato a príbeh bol nakoniec zaradený do postavenia mýtu.

Avšak, v roku 2009, satelitné snímky z odlesnených oblastí Brazílie v Boco do Acre ukázali, že sa v týchto miestach kedysi nachádzali obrovské osady. Tie sú jasne viditeľné na Google Earth a prinútili historikov a archeológov, aby prehodnotili svoje doterajšie názory. Teraz sa zdá možné, že Paititi naozaj existovalo a v útrobách mesta je potenciálne ukrytý poklad strateného zlata Inkov.

Stratené Krugerove milióny

Stratený: 1890
Predpokladaná hodnota: 250.000.000.000,- USD
Obsah: Zlaté mince, zlaté ingoty, zlatý prášok, strieborné ingoty a mince
Oblasť: Južná Afrika

Počas druhej Anglo - búrskej vojny,  juhoafrický potomkovia holandských osadníkov, Búri, zistili, že ich hlavné mesto Pretoria bude čoskoro dobité britskými vojskami, tak rýchlo zhabali toľko zlata, koľko len mohli z vládnych rezerv, bánk a baní. Búri taktiež vyrazili mnoho tisíc nových zlatých mincí. Verí sa, že veľa z tohto zlata cestovalo s prezidentom búrov, Paulom Krugerom, na ceste na východ cez Middleburg , Machadadorp a vodopád Above k Mozambiku, aby unikol pred postupujúcimi Britmi. Nakoniec nastúpil na loď do Francúzska dňa 19. októbra 1900 a  zlato predtým ukryl niekde v prérii severného východného Transvaalu. Hoci nebolo nikdy nájdené, je to populárny "podvod"  na prilákanie dôverčivých turistov . Tvrdí sa, že poklad (alebo jeho časť) bol objavený v roku 2001 v blízkosti Ermelo, ale všeobecne je toto tvrdenie považované za pochybné.

Tajomstvo medených zvitkov
(Šalamúnov chrám / Antické židovské vojenské rezervy)

Stratený: cca 100 pred Kristom
Predpokladaná hodnota: viac než 1.200.000.000,- USD
Obsah: Zlaté a strieborné mince, ingoty a artefakty
Oblasť: Izrael / Jordánsko

Neďaleko na západ od severného cípu Mŕtveho mora a mesta Kalya sa nachádza archeologické nálezisko Qumran. Na púštnej náhornej plošine v roklinách sú vytesané jaskyne, kde boli v roku 1946 Beduínmi nájdené slávne zvitky od Mŕtveho mora. Neskôršie archeologické vykopávky sponzorované jordánskym oddelením starovekých pamiatok odkryli 11 jaskýň a objavili  972 pergamenových a papyrusových textov a zvitkov, a dva nezvyčajné medené zvitky, ktoré však vyzerali na jeden zvitok rozdelený do dvoch častí.

Tento vzácny nález bol objavený na 14. Marca 1952 v zadnej časti jaskyne 3, trochu oddelene od ostatných nálezov. Zvitok bol silne zoxidovaný a krehký na dotyk, ale bolo jasné, že je to niečo iné ako ostatné kožené a pierové zvitky – bol to podrobný zoznam 64 miest, kde mali byť ukryté značné množstvá zlata a striebra. Texty boli napísané štýlom, aby ktokoľvek kto bude zvitok čítať, vedel miesta identifikovať a nájsť. Zvitok bol datovaný do rokov 110 až 30 pred Kristom. Hoci mnoho historikov verí, že niektoré z pokladov mohli byť objavené Rimanmi počas ich okupácie, ale je dôvodné sa domnievať, že aspoň niektoré z miest neboli nikdy odhalené.

Napríklad: Položka 3. V pohrebnej svätyni, v 3. rade kameňov: jedno sto zlatých ingotov. Bod 5: Pri výstupe na únikové schodisko na ľavej strane, tri lakťe od podlahy nahor: štyridsať hrivien striebra. Položka 32: V jaskyni, ktoré je vedľa (neidentifikovné) a patrí k domu Hakkoz, kopať do hĺbky šesť lakťov: 6 ingotov zlata.

Poklad z lode Flor de la Mar (Kvet Mora)

Stratený: 1511
Predpokladaná hodnota: viac než 2.600.000.000,- USD + (54.431 kg zlata x 49.000,- USD za 1 kg)
Obsah: Zlaté poháre, strieborné taniere a množstvo zlatých prútov
Oblasť: pobrežie Sumatry

Flor de la Mar (Kvet Mora) bola portugalská fregata s výtlakom 400 ton, postavená v Lisabone v priebehu roka 1502. Námorná história lode bola impozantná, bola zapojená do bitky o Diu, podrobenie Goa aj dobytie Malaccy. Vedená kapitánom Alfonsom de Albuquerque, loď bola naložená obrovským pokladom ukoristeného zlata z Malaccy, ako aj darmi od kráľa Siamu. Podľa rôznych historických prameňov to bol najväčší nazhromaždený poklad v histórii portugalského námorníctva.

Flor de la Mar vyplávala smerom na Portugalsko spolu s ďalšími štyrmi loďami, ale boli zachytené prudkou búrkou v prielive Malacca. 20 novembra 1511 Flor de la Mar stroskotala na útesoch Sumatry. Loď sa zlomila na dve časti a hoci Alfonso bol zachránený, poklad a mnoho mladých otrokov bolo stratených vo vlnách.

Presná lokalizácia vraku nie je jasná, pravdepodobne v dôsledku nepresných máp v tom čase. Vrak je považovaný za najväčší poklad, ktorý sa ešte teoreticky dá nájsť.

Stratené Fabergého vajíčka

Stratené: 1917-1929
Predpokladaná hodnota: 90 - 150.000.000,- USD
Obsah: 8 kusov Febergého zlatých vajec
Oblasť: neznáma / (Rusko)

Peter Carl Fabergé (tiež známy ako Karl Gustavovich Fabergé) a jeho brat Agathon boli ruskí šperkári francúzskeho pôvodu so sídlom v Petrohrade. Veľmi rýchlo sa stali slávnymi pre mimoriadnu kvalitu a krásu ich práce.

V roku 1885 cár Alexander III (Romanovci) zadal zákazku na výrobu zlatých a smaltovaných slepačích vajec pre jeho manželku cisárovnú Máriu, ktoré zbožňovala. Fabergé bol vymenovaný „zlatníkom“ špeciálnym dekrétom kráľovskej koruny a počas nasledujúcich 33 rokov vyrobil 52 vajec pre ruskú kráľovskú rodinu, ako aj ďalších 15 pre súkromných kupcov.

V roku 1917, ruská revolúcia zvrhla cára Nikolaja II, a bol zavraždený vrátane členov kráľovskej rodiny v júli 1918. Zo strachu o svoju bezpečnosť, Carl Fabergé opustil Rusko, cestoval najprv do Lotyšska, potom do Nemecka a nakoniec sa usadil vo Švajčiarsku, kde zomrel v roku 1920 v Lausane.

Fabergého vajíčka a mnoho ďalších pokladov kráľovskej rodiny bolo skonfiškovaných a uložených v trezoroch Kremeľskej zbrojnice. Niektoré z nich boli predané za účelom získania finančných prostriedkov pre nový režim. V priebehu doby, osem z pôvodných 52 cisárskych vajec zmizlo a miesto kde sa nachádzajú do dnes nie je známe. V roku 2007 bolo jedno vajce, "Rothschild", predané aukčným domov Christie’s za 8,9 milióna USD.

Chýbajúce Vajcia: (1886) The Hen Egg with Sapphire Pendant (1888) The Cherub with Chariot Egg (PPC-USA) (1889) The Nécessaire Egg (PPC-UK) (1896) The Egg with Alexander III Portraits (1897) The Mauve Egg (1902) Empire Nephrite Egg (Alexander III Medallion) (1903) The Royal Danish (Jubilee) Egg (1909) The Alexander III Commemorative Egg

Stratený poklad lode San Miguel a flotily 1715

Stratené: 30.júla 1715
Predpokladaná hodnota: 2.000.000.000,- USD
Obsah: Šperky, zlaté prúty, strieborné taniere, nerazené drahé kovy, mince…
Oblasť: pobrežie Floridy (US)

V roku 1712 Španielsko zúfalo potrebovalo finančné prostriedky kvôli postupujúcej vojne, ktorá , ktorá pozostávala z piatich lodí flotily Nueva España a šiestich lodí flotily Tierra Firme. Flotila naložila obrovské množstvo striebra, zlata, peral, šperkov, smaragdov a ďalších vzácnych predmetov vo Vera Cruz, Cartageni, Nombre de Dios a Portobelle. Ďalšie plavidlo, francúzska obchodná loď Griffon, sa tiež pripojila ku konvoju. Ako ďalšiu obranu proti pirátom a lupičom flotila počkala až tesne do obdobia hurikánov, než vyplávala z Havany. To bola osudová chyba, a búrka zničila celú flotilu len sedem dní po tom, čo opustila Kubu. Tisíce námorníkov zomrelo. Počas nasledujúcich štyroch rokov španieli zachránenili asi polovicu pokladu, hoci piráti brzdili ich úsilie. Niektoré časti pokladu ešte aj dnes občas vyplaví more na okolité brehy. Do značnej miery aj vďaka úsiliu Kipa Wagnera, morského hľadača pokladov, bolo lokalizovaných sedem lodí, ale len malé percento pokladu bola získané naspäť. San Miguel - plavidlo triedy Nao, zatiaľ nebolo nájdené a verí sa, že sa oddelilo od flotily deň predtým než udrela búrka. Fregaty sú ľahšie ako galleóny a boli často používané na prevoz pokladov, keďže mali stále väčšiu šancu ujsť búrkam ako aj lupičom. Cieľom bolo nakoniec doviezť poklad domov. To by mohlo naznačovať, že San Miguel v skutočnosti viezol jeden z najväčších námorných pokladov, ktoré sa zatiaľ nenašli.

Lode 1715. španielskej flotily, ktoré neboli nikdy nájdené:

Flotila Nueva Espana:  
General Juan de Ubilla - Marie Galante / fregata

Flotila Tierra Firma:
General Antonio de Echeverz - Nuestra Senora de la Concepción / fregata triedy NAO
(El Senor) San Miguel / rýchla fregata triedy NAO
El Ciervo (La Franecsa) / galéra

Jantárová komnata

Stratené: 1943
Predpokladaná hodnota: 170.000.000,- USD
Obsah: Pozostáva z dánskeho jantáru, zlatých kovaní, plátkového zlata, zdobených zrkadiel, klenotov a početného zlatého a jantárového vybavenia a dekorácií.
Oblasť: Rusko / Nemecko / neznáme

Pôvodná komnata bola súbor mimoriadnych stenových panelov vyrobených z najčistejšieho jantáru, kombinovaných so zlatom a zrkadlami. Komnata bola navrhnutá Andreasom Schlüterom, architektom z Hamburgu, a postavená v paláci Charlottenburg v Prusku medzi rokmi 1701 a 1709 renomovaným jantárovým špecialistom Gottfriedom Wolframom z dánskeho kráľovského dvora. V roku 1716, pruský kráľ Friedrich Wilhelm I., daroval komnatu vládcovi ruskej ríše, cárovi Petrovi Veľkému ako zpečatenie spojenectva proti Švédsku. Komnata bola najprv presunutá do Zimného paláca v Petrohrade a neskôr presťahovaná do Katarínskeho paláca v blízkosti Petrohradu, kde bola rozšírená tímom nemeckých a ruských remeselníkov. Na dokončenie bolo použité 5440kg jantáru a komnata mala 17 m na dĺžku. Považovaná za unikátnu a nezaplatiteľnú sa stala centrálnym skvostom paláca a bola slávna v  aristokratických kruhoch. V roku 1941 bola objavená inváziou nemeckých vojakov a demontovaná. Pravdepodobne bola naložená do 27 debien a odoslaná do Königsbergu blízko pobrežia Baltského mora, kde bola vystavená. V roku 1943 bola uskladnená v Königsbergskom hrade. Oficiálne bola zničená v druhej svetovej vojne počas spojeneckého bombardovania, ale významné dôkazy naznačujú, že bola odvezená z mesta v posledných mesiacoch vojny a ukrytá spolu s mnohými ďalšími pokladmi ukoristenými nacistickým režimom. Je považovaná za jeden z najväčších stratených pokladov sveta. V médiách sa od lovcov pokladov objavovali zprávy, že objavili umiestnenie skrytej jantárovej komnaty, napriek tomu nikto z nich skutočne nepriniesol žiadny dôkaz v podobe akejkoľvek časti komnaty.
Odhady, že cena komnaty by mohla byť 170.000.000,- USD sa na voľnom trhu považujú za konzervatívne. Replika miestnosti vyrobená z identických materiálov je postavená v Rusku a bola otvorená ruským prezidentom Vladimírom Putinom a nemeckým kancelárom Gerhardom Schroederom dňa 31. mája 2003.

Poklad Templárov

Stratené: 1307
Predpokladaná hodnota: neznáma, odhadovaná na mnoho miliárd USD
Obsah: Zlaté a strieborné ingoty, mince, drahokamy, šperky, zlaté a strieborné dosky, náboženské relikvie, zbrane, dokumenty a záznamy, trofeje a artefakty stredného východu, cenné rarity, korunovačné klenoty a iné
Oblasť: Škótsko / neznáme

Templári boli náboženský vojenský celok vytvorený v roku 1119 a mali za úlohu chrániť kresťanských pútnikov na ceste do Svätej zeme na Blízkom východe. Svoje centrum zriadili na boku Chrámovej hory v Jeruzaleme, a boli vyhlásený za charitu pápežom Innocentom II.

V priebehu desaťročí, dary od priaznivcov, urobili Templárov najbohatším a najmocnejším vojenským celkom v Európe. Vymysleli skorú formu bankovníctva, ktorá ich robila ešte bohatšími, ale súčasne neobľúbenými medzi ľuďmi, ktorí si požičali peniaze. Za skoro 200 rokov templári nazhromaždili obrovský majetok v pozemkoch, hradoch, zlate, striebre, šperkoch a drahých predmetoch. Rokom 1291 začala vojenská prestíž templárskych rytierov upadať a boli donútení odísť z blízkeho východu. Ich popularita klesala aj naďalej hlavne u  tých, ktorím dlhovali peniaze, ako napríklad Phillipovi VI., kráľovi Francúzska. V piatok 13. októbra 1307, s požehnaním pápeža, Phillip VI nechal zatknúť kľúčového vodcu rádu so sídlom vo Francúzsku a mučili ho až do priznania z kacírstva a uctievania diabla. Zhabal ich pozemky a vylúpil pokladnicu, zistil však, že je oveľa prázdnejšia, než sa očakávalo.

Zostávajúci templársky rytieri vo zvyšku európy veľmi rýchlo skryli svoje zostávajúce majetky. O mesiac neskôr pápež Klement II vydal "Pastoralis Praeeminentiae", ktorá prikazovala hlavám štátov zatknutie všetkých Templárov a zabavenie ich majetkov, ktoré mali byť prevedené do iného náboženského celku - rytierov Johanitov. Toto bolo vykonané len čiastočne, pretože už bolo príliš neskoro. Prevažná väčšina pokladu templárskych rytierov zmizla a už nikdy nebol nájdená.

Rovnako fascinujúcou záhadou je to, čo sa stalo s väčšinou rytierov, ktorí nikdy neboli zatknutí. Minimálne niekoľko tisíc mužov, rovnako ako flotila lodí, jednoducho zmizlo. Najmä 18 lodí, ktoré kotvili v La Rochelle vo Francúzsku, v noci 12.10.1307 vyplávala pod rúškom tmy tesne pred prvými perzekúciami a navždy zmizli v histórii. Dokument „Pergamino de Chinon“ nájdený v archívoch Vatikánu v roku 2002 naznčuje, že pápež Klement II. sa definitívne zbavil templárov v roku 1308 nášho letopočtu.

Jama s peniazmi na ostrove Oak

Stratené: 1500-1700
Predpokladaná hodnota: neznáma
Obsah: neznámy (poklad pirátov, poklad Templárov, španielske zlato)
Oblasť: Kanada

Toto je pravdepodobne najviac vyťažené miesto, ktoré doteraz nevydalo svoj poklad.

Ostrov Oak je veľký približne 0,6 km štvorcového a nachádza sa len kúsok od juhovýchodného pobrežia Nova Scotia. Je to jeden z mnohých malých ostrovov v tejto oblasti a dnes je spojený s pevninou úzkou hrádzou.

Príbeh bol v priebehu rokov prifarbený a skreslený, ale tu sú základné fakty. V roku 1795, iba 16-ročný Daniel McGinnis a jeho priateľ si všimli kruhového prehĺbenia, ako keby bola na mieste vykopaná jama a potom znova zahrabaná. Kedže verili, že by na mieste mohlo byť zahrabané niečo hodnotné, kopali do hĺbky 9,1 m. Spočiatku objavili vrstvu dlážedeného kameniva a následne stopy krompáča na skalách. Niektoré príbehy hovoria, že oni našli platformy guľatiny približne každé 3 metre. Aj keď sa im nepodarilo nájsť nič hodnotné, príbeh sa začal rýchlo šíriť a bol okamžite spojený s chýbajúcim pokladom kapitána Kidda a dokonca aj notoricky známym Blackbeardom - Edwardom Thatchom (Teachom).

Počas nasledujúcich storočí bola jama mnohokrát vykopaná a výskumníci dokonca do projektov angažovali amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta. Nebolo to ľahká úloha, a jama sa stala známou ako "hlupák v pasci.", kedže sa pravidelne zaplavovala. Najzáhadnejšia nájdená indícia zatiaľ bol nápis na plochom kameni, ktorý po preklade hovoril: "Štyridsať stôp dolu, dva milióny libier leží pochovaných. " Najhlbšie vykopávky dosiahli 72 m, a za roky prehľadávania zomrelo počas prác najmenej šesť ľudí pri snahe nájsť čokoľvek, čo je pochovaný na ostrove Oak.

Rôzne teórie týkajúce sa obsahu pokladu zahŕňajú:

Poklad Kapitána Kidda, Blackbeardov poklad, štátna pokladnica z pevnosti Louisbourg, zmiznuté klenoty Márie Antoinetti, španielskej zlato z vraku, poklad templárskych rytierov, poklad slobodomurárov, skladisko mrožej kloviny,  Dokumenty Sira Francisa Bacona

Zdroj: http://britainexplorer.com
Preklad: Čierna Ovca - Bééé